
Keď smrť nie je nič pre vás...
20. června 2010 v 21:56 | April^^ | Píšem dažďovými kvapkami...
Komentáře
Me se teda nikdy nestalo, ze by me mohlo zajet auto, ale parkrat se stalo, ze mi mohlo zajet nektereho psa. Nastesti to vzdy bylo kolem prechodu a ve meste, takze jeli jakz takz pomalu, ze stihly zabrzdit...
Ale stavali (a stale stavaji) se mi jine veci. V nemocnici sme byli minimalne jednou za mesic. Pak se na moje rodice divali doktori trochu zvlastne. Ale, nikdy sem nebyla v ohrozeni zivota... myslim.
Nikdy ma nenapadlo, že pri takých okamihoch keď som vlastne mohla zomrieť, som tu lebo ma pán Boh pravdepodobne tam hore nechce. Mám zopár skúsenosti, keď som mohla zomrieť. Raz som tiež takmer vbehla pod auto. A potom som mala cystu na vaječníku a mohla mi puknúť a to by tiež no. Inak už neviem, že či sa mi stalo niečo čo by som mala blízko k smrti. Hm. Nechce sa mi na také veci spomínať. Ale to posledné je čudné, veľmi čudné. Ja hcodím do školy električkou každé ráno takto. Vždy sa pozerám. Raz som sa už zľakla.
Mne stále napádajú chvíle kedy môžem zomrieť, voľakedy ma to dosť obmedzovalo, lebo som sa veľmi bála čo i len vykročiť z domu, ale potom som niečo zistila, a je to lepšie, myslím si :)
A tieto príbehy sa mi určite nezdajú nezaujímavé. Osud je jedna z najzaujímavejších vecí na svete, predsa :)
Mně se to nikdy nestalo, v tomhle jsem opatrná. Výdycky mi mamča ťukala do hlavy hlavně se koukni na všechny strany raději víckrát než, aby se ti něco stalo. Dávám si fakt pozor ![]()
Přesně tak. Vždycky si říkám, že já tu ještě budu dlouho... Vždyť jsem mladá - proč bych umírala? Ale nikdo nikdy nemůže vědět, kdy přijde řada na něj. A i já jsem měla pár takých okamžiků... A myslím, že jich ještě dist mít budu...
Proč ty, proč já? Ano, stane se spousty takových příhod a spousty lidí se z nich zachrání. Ale něktečí také ne. Třeba řed týdnem na kamarádku, který byla se skautem v Litvě spadl dům, pod který se schovali před bouřkou. Má roztříštěnou pánev, zlomené žebro, které jí prorazilo plíce, takže dlouho nemohla ani sama dýchat, strašné rány na zádech a asi ještě něco s páteří. Ale přežila to a za pár dní jí snad už převezou, nebo spíše přeletí nějakým speciálním letadlem s operačním sálem do Prahy. V nemocnici se pěkných pár měsíců však poleží. A její sestra, který je patnáct má naštětsí jen dva zlomené obratle, ale dva měsíce nebude moc chodit ani se skoro posadit, jen ležet na břiše a ležet. To vše teď - uprostřed prázdnin - když jsem s nima za tejden měla jet na dovolenou. :(
Táto téma ma vždy mrazila ale aj zaujala.. o smrti sa dá diskutovať celé hodiny a nie si jediná ktorej sa stali tieto príhody. Raz keď bola zima, išla som so sestrou po snehom a ľadom pokrytom chodníku a rýchlo sme chceli prebehnúť cez prechod. Tesne pred tým než som sa vyhupla na druhú stranu, pošmykla som sa a BUM!, ležala som na zamrznutom asfalte, čiapka mi spadla z hlavy a vlasy mi rozfúkal vietor. Neďaleko pri mojej hlave som videla dve obrovské kolesá od auta ktoré ma takmer zrazilo.. pfúú.. a raz na mňa takmer spadla obrovská mahagónová skriňa, mohla ma kľudne rozčapiť, ale ešte som stihla uhnúť.. ale, aká pekná(čistá irónia) téma...