Minulosť, prítomnosť, budúcnosť...

17. srpna 2010 v 13:31 | April^^ |  Keď padá Aprílový dážď
 Niekedy rozmýšľam, či to má vôbec zmysel. Či by som jednoducho nemala skončiť a venovať sa niečomu, čo má jasný cieľ. Niečomu, čo vidím úplne jasne. Nie niečomu vrtkavému, nestálemu a nereálnemu. Nastáva však problém, pretože to nereálne je vlastne všetko čo cítim, čo mám, čo vidím... a po čom túžim.
Niektorí sa ma snažia "prevychovať" na prototyp perfektného a dokonalého človeka. Nedokážem povedať naisto, že sa im to nepodarí. Pretože mi už do hlavy nasadili to malé semienko pochybnosti. Pošlapali mi aj ten kúsok sebavedomia čo som mala. A teraz, keď robím niečo čo mám rada... a čo by som chcela robiť aj v budúcnosti... pýtam sa samej seba: A čo bude zajtra?
Bojím sa toho, čo príde. Bojím sa že prídem o moje sny a že potom už nebude iná možnosť. Ja... chcem robiť v živote to, čo ma baví. To, čo mám rada. Nechcem byť perfektná- iba šťastná. Tak prečo mi už nedajú konečne pokoj?
Pamätám si, ako som im ukázala môj prvý príbeh. "Je to pekné, zlato." A keď som sa im zdôverila s tým, že chcem byť spisovateľka... vysmiali ma. "Nechceš byť radšej doktorka? Veď kto už chce byť v dnešnej dobe spisovateľ? Ešte k tomu na Slovensku? No predsa nikto!"
... a ja?
Pamätám si, ako som si spievala. "Spievaš pekne, moja." A keď som sa spýtala, či môžem chodiť na nejaký hudobný nástroj- alebo na spev... "Veď čo by si tam robila? Nebodaj sa chceš stať nejakou hviezdou? A ešte k tomu na Slovensku?"
Odhovárali ma od všetkého, v čom som bola dobrá- alebo čo ma bavilo. Pretože to nemalo jasnú budúcnosť. Možno by to nejakú tú budúcnosť malo... keby ma aspoň trochu podporili. Keby mi aspoň trochu verili.
Možno by som s tým mala prestať. Mala by som skončiť s gitarou... s blogom... s písaním a s knihami... Možno by som sa mala sústrediť na monitory a aby som sa dostala na dobré gymnázium.

... ja som chcela ísť na literárne. No, smola. Jediné na Slovensku je v Revúcej- približne 280 km cesty. To je asi štyri a pol hodiny. Samozrejme, na internát ma nepustia. V tom sa im ani nečudujem.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 andie ☮ andie ☮ | Web | 17. srpna 2010 v 13:46 | Reagovat

Vieš, to s tým spevom na slovensku je fakt, ale poviem ti jednu vec, ak ťa hranie na gitare baví tak prečo si od nich tak necháš pošliapať svoje ilúzie? A písanie a čo že na slovensku, ak mániekto talent bude dobrý, ja osobne milujem džínsový denník jedna a dva a napísala ho slovenská spisovateľka, milujem aprílové dievča a očistec bláznov a napísala ho slovenská spisovateľka. Pokiaľ budeš písať dobré príbehy, rodičia zistia že dnes na slovensku nie sú spisovatelia len nejaký tý o ktorých sa učíme na literatúre. A ani ten dizajn mi sem nesedí, vždy som s teba mala posit že si veselá aprílová osobnosť. Skutočne si nedaj pošliapať nádeje niekým, kto sa do toho nerozumie. moja mama robí to isté. Mhm, pekná fotka. Mami raz by som chcela mať zrkadlovku. Haha, keď budeš doseplá a sama si našetríš, fotografovanie ťa neuživí. A tý čo fotia modelky a majú veľké domy? Ak sa budeš snažiť, bude s teba spisovateľka. Na slovensku. A budeš robiť to čo máš rada. Dúfam, že aj ja raz budem robiť to čo mám rada.

2 Jenny Jenny | Web | 17. srpna 2010 v 19:15 | Reagovat

Mě tohle přivedl k trochu jiné věci. Smířila jsem se s tím, že pokud budu chtít v životě dělat co mě baví, asi to nebude nejjednodušší. Ale budu spokojená, šťastná. Jenže, je tu malý háček. Budu šťastná JÁ, jenom já. Kdokoliv by se mnou chtěl sdílet svůj život, asi by se netěšil ze stejných věcí. Tak jsem se smířila s tím, že se světem budu protloukat sama. A vážně to chci, stojí mi to za to splnit si sny. Vzdávám se rodiny. Ono se to lehce řekne, dělat to, co tě baví. Také miluju psaní, chtěla bych psát, ale uživit se něčím takým je dosti těžké i pro jednu osobu. Často nebude, co do huby. Je mi to jasné. Ale mohla bych k tomu odsoudit děti? Ne, kvůli nim bych začla chodit do pořádné práce (do kanclu apod.), prostě bych své sny upozadila.
Je pár lidí, kteří se stanou slavnými a živoření není problém, ale to procento je dosti mizivé, v takovou věc se ani nesnažím doufat.
Možná mě ovlivnilo to, co vidím doma. Mama otěhotněla v 19, otce znala chvíli. A stejně se rozhodla, že si mě nechá, vzdala se vysoké. Teď je s otcem nešťastná (slovo rozvod už tu padlo tolikrát), otec na invalid. důchodě, mama dělá u pokladny. Peněz moc není a to jsme tři děcka. Co ale vidím na mámě, že není šťastná. Možná proto, že se vzdala svých snů. Já se vzdám raději rodiny, která v dnešní době už nemá takový statut.

3 Sciurine Sciurine | Web | 17. srpna 2010 v 22:49 | Reagovat

Pozri. Môžeš byť rozdielne múdra. Múdra tak, že sa učíš v škole a múdra tak že pochopíš to hlavné - život.
Dosť ma irituje to "na Slovensku". A čo ak na Slovensku? Prečo by nemohol byť na Slovensku niekto úspešný, niekto zaujímavý, niekto skvelý? To že si to niektorí nevedia predstaviť, nemusí znamenať že to tak nemusí byť. Prečo takto diskriminujú Slovensko, talentovaný ľudia sú všade, nech už v Amerike či u nás. Kašľať na národnosť, veď všetci máme to jedno spoločné - to že sme ľudia, že každý z nás je človek. Tak prečo by sa niekto nemohol učiť na hudobný nástroj? Lebo je v tejto krajine a tu to "nie je normálne"?
Ale dokonalý nemôže byť nikto. Na to je život komplikovaný, na to je komplikovaný každý človek na tejto planéte.
Možno že ťa nepodporujú, ale to neznamená že nemôžeš rozvíjať svoj talent sama. Ja som na tom trochu inak. Nerada píšem v prítomnosti členov rodiny nejaké poviedky lebo mám obavy že to prečíta sestra ktorá bola "prvá" kto začal písať. Ale, nejak som sa toho písania nevzdala. Nechcela som. A píšem ďalej, aj keď som si tento koníček doplnila niekde v duši fotografovaním. Ja to robím rada, ja to potrebujem. A nedovolím nikomu aby mi to zobral, lebo je to moja radosť. Teším sa tomu a skutočne by ma ranilo keby mi to uchmatli.
Netvrdím aby si nezostala aspoň jednou nohou na zemi. Keď máš niečo rada, niečo v čom máš talent, rob to. A keď ťa to neteší, keď nie si rozžiarená od radosti, prestaň. Aspoň na chvíľu. A potom zase začni, ak dostanem chuť.
Načo ti bude toľko vedomostí keď nepochopíš svoj život?
A dnes chce byť na Slovensku veľa ľudí doktorom. Priveľa aby sa dostalo na všetkých. Všetci chcú dostať diplom a žiť bohatý a pokojný život, no niekto musí robiť aj niečo iné.. Ale, radšej prestanem lebo podla dĺžky toto bude hotový článok.

4 Sciurine Sciurine | Web | 17. srpna 2010 v 22:51 | Reagovat

*Dostaneš chuť.. dostanem chuť.. boháča, taký preklep--

5 Pinky Claire Pinky Claire | Web | 17. srpna 2010 v 23:03 | Reagovat

Někdy tak podobně taky přemýšlím.... S blogrm určitě nekonči, někdy je to prostě lepší než realita :).

6 Corny fashion Corny fashion | Web | 19. srpna 2010 v 11:49 | Reagovat

Ahoj,u mě na blogu běží hot or notka Video 2010,hlasuj pro video,které se ti líbí nejvíce.

7 naivety naivety | Web | 19. srpna 2010 v 12:03 | Reagovat

Nikdy si nenech kazit sny. Protože jsou to tvoje sny, do kterých nemá kdo co kecat, ať už jsou to rodiče nebo cizí lidi. A myslím si, že jako spisovatelka se i na Slovensku můžeš uplatnit. Vždyť u Andie na blogu jsem četla o tolika dobrých knížkách, který bych si chtěla přečíst a nemůžu, protože jsou ve slovenštině a u nás se nedají sehnat. :( Jdi za tím, co chceš. Protože jestli v tom budeš dobrá (a články píšeš skvěle), tak se můžeš uplatnit v čemkoli. Držím pěsti. ;)

8 littlejuly littlejuly | Web | 19. srpna 2010 v 14:46 | Reagovat

hej to ja mam dvojfarebne oci :)

9 Beornottobe Beornottobe | Web | 20. srpna 2010 v 1:19 | Reagovat

Určitě se nevykašli na to, co tě baví. Je lepší dělat to, co tě baví než něco co tě nebaví ;-) A co ty víš, třeba jednou ta spisovatelka nebo zpěvačka budeš :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama