I'm alive

9. října 2010 v 22:41 | April^^ |  Melódie života
Flyleaf - All Around Me

Teraz som zažila jednu z tých chvíľ. Zlomový bod. V ktorom som si uvedomila, že som sa opäť dostala do jedného z tých "mrtvych" období. Toto na tom nenávidím. To, že už skoro ráno, hneď ako otvorím oči, mi prvé napadne: Zasa musím vstať?!
V poslednej dobe je mojím obľúbeným výrokom, že nejlepšia časť dňa je noc- teda spánok. Milujem spánok, pretože nemusím myslieť na to, že zajtra bude ďalší hrozný deň. Milujem ten pocit keď si večer ľahnem do postele a úplne vypnem. Milujem keď sa mi postupne zatvárajú oči, všetko okolo mňa stíchne, sladký pocit únavy... a zachvíľu mi opäť zazvoní budík.
Na porazenie.
A na porazenie je aj to, že týmto dňom ani nedávam možnosť na to aby boli dobré. Jednoducho im to nedovolím. Tuším sa tomu hovorí pesimizmus. Už hneď na začiatku odsúdim ten deň k tým zlým.
Ale teraz som si uvedomila, že to môžem zmeniť. Keď si ráno poviem: Dnes to bude super deň! možno naozaj super bude. Možno sa donútim myslieť pozitívne a optimisticky. Všetko je len o psychike.
Dúfam, že keď zajtra ráno vstanem, budem mať chuť zakričať: I'm alive!
Už sa nechcem smiať neúprimne. Už nechcem byť tichá. Už nechcem byť tá nudná. Chcem sa smiať, chcem žiť! Chcem ísť s niekým von a poriadne sa zabaviť- a je jedno že od všetkých bývam 25 kilometrov. Môže mi byť jedno že musím cestovať hodinu autobusom tam a späť.
Hlavné je, že sa nebudem doma zožierať celkom sama.
A pôjdem na teóriu. Nebudem pred tým utekať. Či už tam zelenooký bude, alebo nie. Chcem žiť ďalej a ani on mi v tom nezabráni.
Budem sa usmievať. A budem šťastná.
Pretože mám mamu, ktorá ma vždy objíme a spýta sa ma, či nechcem koláč. Lebo mám otca, ktorý ma povzbudzuje v hraní na gitaru a snaží sa mi zvýšiť moje sebavedomie (niekedy je až otravné keď mi každý deň povie: Nepodceňuj sa!) Pretože mám Toma, ktorý ma pozval na oslavu svojej devätnástky- no poznáte brata, ktorý sa nehanbí za mladšiu sestru? :) Pretože mám Jose a jej umeleckú nohu- sorry Jose :DD
Milujem svoj život.


 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jenny Jenny | Web | 10. října 2010 v 11:07 | Reagovat

Super song. I klip mě zaujal. (Nejdřív sem si říkala, že si přečtu článek a na pozadí si pustím písničku, ale koukla jsem na klip a pak si to k článku pustila znovu:))
Jinak já řeším problém opačný - jak spát co nejméně. Sice spánek miluju, ale potřebuju víc času z těch 24 hodin 8-)

2 andie ☮ andie ☮ | Web | 10. října 2010 v 15:48 | Reagovat

Veľmi sa mi páči ten záver článku. Myslím, že každý súrodenecký vzťaho dojde do takej fázy. KEď už je po tých nezhodách ktoré ste mali v petnástich rokoch. Môj brat má 15 rokov a je to kažý dene nejaká menšia hádka, lebo ním tireska puberta a je drzý, neskutočne. Ale aj ja sa s ním raz chcem dostať do fázy že bdueme taký brat a sestra čo budú ako dobrý kamaráti. A inak ja som mala tiež take obdobie ked som nedávala nai šancu na to aby som mala pekný deň ale zistila som, že záleží len na mne aký budem mať deň. Stačí ke´d ma rozveselí a vyčarí mi úsmev na tvári maličkosť ako, že sa na mňa usmial pekný predavač :D.. proste maličkosti robia svet krajším. A maličkosti sa nájdu vždy.

3 Effy Effy | Web | 10. října 2010 v 16:52 | Reagovat

Tiež neznášam ked pekne spím a zrazu mi zazvoní budík! Je to strašný pocit ale ja zas nemám až tak ten spánok rada (mám ho rada ale nie najradšej :D). Ja si každé ráno hovorím že to bude hrozný deň, nikdy si nepoviem že bude dobrý. Jednoducho sa mi to nedá povedať že bude dobrý... Hmm.. ani nevieš ako ti závidím že máš otca ktorý ťa tak podporuje :) mne také niečo nikdy nepovie. Som rada že miluješ svoj život ;-) to je totiž veľmi dôležité!

4 mišel mišel | Web | 10. října 2010 v 19:55 | Reagovat

nijee pesimizmus nijee :D kazdopadne aj ja mavam taketo obdobia a aj ked sa snazim mysliet optimisticky tak sa mi rano nechce vstavat a v skoel mam pocite ze som tam za trest :) ale urcite to prejde, toto obdobie, to urcte aj sama poznas :)

5 Sofi Sofi | E-mail | Web | 11. října 2010 v 17:13 | Reagovat

Ja som optimistka. Do školy vždy prídem veselá a dobre naladená.

6 Slečna barevná Slečna barevná | Web | 12. října 2010 v 20:25 | Reagovat

miluju ten song:) a tvůj blog taky:))

7 Charlie Charlie | Web | 12. října 2010 v 20:39 | Reagovat

Tú pesničku milujem. A tak dávno som ju nepočula! Vďaka za pripomenutie.

A možno to je len o psychike, ale myslím, že niekedy len to nestačí.

8 Sciurine Sciurine | Web | 16. října 2010 v 23:42 | Reagovat

U mňa je to s tým ránom podobné.. v piatok som sa konečne nakopla a povedala si že deň bude dobrý. A hopla - v otravnom Auparku s triedou som spoznala jedno dievča z inej triedy. Takže som si celkom príjemne s niekym porozprávala. Je to príjemné po dlhom mlčaní. :D Aj ja sa chcem usmievať.. ale niekedy mi to nejde. Nechcem byť jedna z tých ktorá sa smeje na blbých vtipoch. V duchu som sa už vyrovnala so všetkým - vedomie že som normálna mi prináša pocit že človek je po svojom aj keď je sám. Priučila som sa irónii. :D A keď je reč o psychike - keď je človek v skupine, smeje sa na tom na čom by sa on sám ako jedna osoba nikdy nesmial. Tak je to aspoň u mňa. ;-) Niekedy mi tá psychika už lezie na nervy, že stačí si len niečo veľmi priať a máš možnosť že sa to splní a naopak. V takýchto chvíľach pokrčím ramenami a mám chuť vykričať do sveta: "Je mi to jedno!"

9 Sciurine Sciurine | 16. října 2010 v 23:44 | Reagovat

P.S.: Som rada že si sa "pozbierala". Že miluješ svoj život, čo je krásne.
Započúvala som sa do pesničky - dobrá.
Zazrela som nový desing - čo by bolo veľmi ťažké nezazrieť, no na tvojom blogu som komentovala dávno - pekný.. hmmm.. kvôli tej farbe mám chuť na kávu, aj keď je už neskoro. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama