
Life is nothing but a game, that most of us will lose
1. listopadu 2010 v 23:15 | April^^ | Tancovanie v daždi a iné úlety
Komentáře
ja to vnímam úplne rovnako. tiež som väčšinu môjho mŕtveho príbuzenstva nepoznala. a strašne sa bojím toho dňa keď pôjdem zapáliť sviečku svojim rodičom. hrozná predstava. a pritom sa k nemu blížim každým dňom.
a osamotených hrobov mi je tiež ľúto. môžem z toho vyčítať že blízky na nich kašlali za živa a keď je mŕtvy ani o sviečku nezavadia.
Aj ja väčšinou tam, kde nezapálili sviečku zapálim. My chodíme hlavne k dedkovi. Babka za ním moc smúti.
mne uz tomrel oco...ale to bolo davno cize si ho ani tak nepamatam....a hej halloween by som aj ja privitala
ale v nasom meste uz chodia po domoch pubertiaci ktori su prezleceni
a je dost vtipne sa na nich pozerat
Viem o tom fb tlačítku, ale príde mi prehnaná myšlienka pchať ten fejsbúk už všade.
Páči sa mi tvoj článok. Nemám rada cintoríny. Keď vidím opustený hrob desím sa myšlienky že raz bude takto vyzerať môj hrob. Som príliš citlivý človek, v poslednej dobe som to postupne zistila, a preto sa radšej snažím napchať si do hlavy že všetci okolo mňa, kajždý na ktorom mi záleží moji rodičia, starý rodičia a áno aj brat ešte stále žijú a pokiaľ sú tu oni na takéto veci nemyslím a v hlave udržiavam myšlienku že budú žiť večne. Pesimistické zmýšľanie by ma zatlačilo do slepej uličky a to nechcem, len rza som mala neskutočne silný stav uzkosti a viackrát ho zažiť nechcem. A je mit o jedno či na tom niekto zarába, páči sa mi to, tá myšlienka byť jeden deň v roku niekym iným. Karnevaly si už ako 17ročná dovoliť nemôžeš, ale helvín je iná vec, chcela by som sa viezť v autobuse ako nejaký blázon a sledovať čo si budp ludia o mne myslieť.
Inak ešte taká otázka, ako si urobila že máš stránku takú napoli priesvitnú alebo ako to povedať ? ![]()
Ano.. já na hřbitov ani raději nechodím, s tátou jsem občas chodívala, ale nemám na to se koukat jak táta zapaluje svíčky svému tátovi, babičce, dědovi.. Mně stačí, že mi ukápne slza vždy, když jdem za dědou na hřbitov. No, já na to raději nemyslím, představa, že mi zemřou rodiče je strašidelná, hnusná, divná.
Strašně se mi líbí slovo cintorín:) Pěkně mi zní. Donedávna jsem nevěděla, že je to hřbitov, vůbec by mi to slovo takhle nepřišlo. Pěkné je:)
Inak to ani mne sa nezdalo, ale veľmi zaujímavý je napríklad že všetko musí mať dobre urobené a ked sme sa rozprávali o viere a cirkvi tak celkom normálne vyjadrovanie mal a zaujímavý názor s ktorým celkom súhlasím. A neskončí v polke vety a nepovie neriešim. A vyzerá staršie
. A áno musí mať veľké ruky, lebo to je také dzivé podľa mňa keď ťa chytia veľké ruky okolo pása. Ale vieš tak v norme
. A to chcem aby mi hovoril dievčatko vyznieva divne
a to tak celkom nebolo myslené doslovne, to je tak prebraté z jednej knižky trošku
.
Já mám na hřbitově vždy taky tokový zvláštní pocit...
Ked ideme na hroby tak ma zaplaví taký pocit.. ani nie že smútku.. ten pocit sa nedá popísať ale nie je príjemný. Ked chodíme na dušičky po všetkých hroboch tiež väčšinu ľudí nepoznám. Ale moji rodičia nijak nesmútia. Berú to všetko celkom normálne (aspoň si to myslím).
Tak isto zapaľujem hrobom ktorí nemajú sviečku. Ale teraz sme ich nemali pri sebe tak som mohla dať iba jednému. Tiež netuším či vôbec vedia o tom že som im niečo zapálila a či to pre nich niečo znamená, ale iste by som nechcela byť na ich mieste...
ja to zazivam pravidelne kazdy rok, ze sa chodim pozerat rodicom (resp fotrovi) na hrob a nie je to az take hrozne, nic co by cas nespravil