Life is nothing but a game, that most of us will lose

1. listopadu 2010 v 23:15 | April^^ |  Tancovanie v daždi a iné úlety
*Život nie je nič iné než hra, ktorú väčšina z nás prehrá*

nano-sun :D
Dnes som bola s rodinou na hroboch, tak ako každý rok. A tak ako každý rok, celý čas sa s nami niesla melancholická nálada. Ale u mňa to bolo trochu iné ako u ostatných. Tých ľudí čo tam ležali som ani nepoznala. Zomreli ešte pred tým ako som sa narodila. Ale vidieť mamu a otca ako pozerajú na hroby so slzami v očiach... ako pozerali na hroby svojich rodičov... bolo to hrozné.
Je to niečo, čo by som nikdy nechcela zažiť. Nedokážem si to ani len predstaviť. A aj keď viem, že to raz príde, ešte vždy dúfam že to nebude až tak skoro.
A ako som sa tak prechádzala po cintoríne a pozerala na mihotajúce sa planene sviečok, rozmýšľala som čo je vlastne horšie. Keď je hrob plný sviečok a vencov, alebo keď ostane nepovšimnutý stáť v tme?

Každá sviečka môže znamenať jedného človeka. Človeka ktorý spomína na svojich blízkych a ktorý pri tom trpí. A tých sviečok je tam milión.
Ale keď ostane hrob, na ktorý si nikto nespomenie... je to ešte smutnejšie. Preto ak na taký hrob narazím, zvyčajne tam jednu tú sviečku zapálim. Neviem ako to vníma ten mŕtvy, ale... poznám ten pocit, keď na vás všetci zabudnú.
Práve kvôli takýmto náladám by som nejaký ten Halloween privítala. Je to radostný sviatok, nie taký smutný ako u nás. Je to dôvod na smiech a zábavu! (A na strašenie malých detí) Aspoň raz do roka by bol deň, v ktorom by ste sa prezliekli za koho len chcete. Mohli by ste sa na chvíľu opäť stať dieťaťom.
Viem čo z toho sviatku urobili Američania. Berú to ako príležitosť k zarobeniu peňazí. A no a čo! Nech si robia čo chcú... ja si chcem spraviť Samhain párty :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nancy Nancy | Web | 1. listopadu 2010 v 23:54 | Reagovat

ja to zazivam pravidelne kazdy rok, ze sa chodim pozerat rodicom (resp fotrovi) na hrob a nie je to az take hrozne, nic co by cas nespravil :D

2 Fla!ry Fla!ry | Web | 2. listopadu 2010 v 0:12 | Reagovat

ja to vnímam úplne rovnako. tiež som väčšinu môjho mŕtveho príbuzenstva nepoznala. a strašne sa bojím toho dňa keď pôjdem zapáliť sviečku svojim rodičom. hrozná predstava.  a pritom sa k nemu blížim každým dňom.
a osamotených hrobov mi je tiež ľúto. môžem z toho vyčítať že blízky na nich kašlali za živa a keď je mŕtvy ani o sviečku nezavadia.

3 Sofi Sofi | E-mail | Web | 2. listopadu 2010 v 9:06 | Reagovat

Aj ja väčšinou tam, kde nezapálili sviečku zapálim. My chodíme hlavne k dedkovi. Babka za ním moc smúti.

4 yaminah yaminah | Web | 2. listopadu 2010 v 9:55 | Reagovat

mne uz tomrel oco...ale to bolo davno cize si ho ani tak nepamatam....a hej halloween by som aj ja privitala :D ale v nasom meste uz chodia po domoch pubertiaci ktori su prezleceni :D a je dost vtipne sa na nich pozerat

5 Marti Marti | Web | 2. listopadu 2010 v 14:51 | Reagovat

Viem o tom fb tlačítku, ale príde mi prehnaná myšlienka pchať ten fejsbúk už všade.

Páči sa mi tvoj článok. Nemám rada cintoríny. Keď vidím opustený hrob desím sa myšlienky že raz bude takto vyzerať môj hrob. Som príliš citlivý človek, v poslednej dobe som to postupne zistila, a preto sa radšej snažím napchať si do hlavy že všetci okolo mňa, kajždý na ktorom mi záleží moji rodičia, starý rodičia a áno aj brat ešte stále žijú a pokiaľ sú tu oni na takéto veci nemyslím a v hlave udržiavam myšlienku že budú žiť večne. Pesimistické zmýšľanie by ma zatlačilo do slepej uličky a to nechcem, len rza som mala neskutočne silný stav uzkosti a viackrát ho zažiť nechcem. A je mit o jedno či na tom niekto zarába, páči sa mi to, tá myšlienka byť jeden deň v roku niekym iným. Karnevaly si už ako 17ročná dovoliť nemôžeš, ale helvín je iná vec, chcela by som sa viezť v autobuse ako nejaký blázon a sledovať čo si budp ludia o mne myslieť.

6 Marti Marti | Web | 2. listopadu 2010 v 14:54 | Reagovat

Inak ešte taká otázka, ako si urobila že máš stránku takú napoli priesvitnú alebo ako to povedať ? :D

7 K. K. | Web | 2. listopadu 2010 v 16:08 | Reagovat

Ano.. já na hřbitov ani raději nechodím, s tátou jsem občas chodívala, ale nemám na to se koukat jak táta zapaluje svíčky svému tátovi, babičce, dědovi.. Mně stačí, že mi ukápne slza vždy, když jdem za dědou na hřbitov. No, já na to raději nemyslím, představa, že mi zemřou rodiče je strašidelná, hnusná, divná.

8 Jenny Jenny | Web | 2. listopadu 2010 v 20:01 | Reagovat

Strašně se mi líbí slovo cintorín:) Pěkně mi zní. Donedávna jsem nevěděla, že je to hřbitov, vůbec by mi to slovo takhle nepřišlo. Pěkné je:)

9 Marti Marti | Web | 2. listopadu 2010 v 21:42 | Reagovat

Inak to ani mne sa nezdalo, ale veľmi zaujímavý je napríklad že všetko musí mať dobre urobené a ked sme sa rozprávali o viere a cirkvi tak celkom normálne vyjadrovanie mal a zaujímavý názor s ktorým celkom súhlasím. A neskončí v polke vety a nepovie neriešim. A vyzerá staršie :D. A áno musí mať veľké ruky, lebo to je také dzivé podľa mňa keď ťa chytia veľké ruky okolo pása. Ale vieš tak v norme :D. A to chcem aby mi hovoril dievčatko vyznieva divne :D a to tak celkom nebolo myslené doslovne, to je tak prebraté z jednej knižky trošku :D.

10 Jojo Jojo | Web | 3. listopadu 2010 v 22:01 | Reagovat

Já mám na hřbitově vždy taky tokový zvláštní pocit...

11 Mína Mína | Web | 4. listopadu 2010 v 17:47 | Reagovat

Ked ideme na hroby tak ma zaplaví taký pocit.. ani nie že smútku.. ten pocit sa nedá popísať ale nie je príjemný. Ked chodíme na dušičky po všetkých hroboch tiež väčšinu ľudí nepoznám. Ale moji rodičia nijak nesmútia. Berú to všetko celkom normálne (aspoň si to myslím).
Tak isto zapaľujem hrobom ktorí nemajú sviečku. Ale teraz sme ich  nemali pri sebe tak som mohla dať iba jednému. Tiež netuším či vôbec vedia o tom že som im niečo zapálila a či to pre nich niečo znamená, ale iste by som nechcela byť na ich mieste...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama