
Ja... neviem kde začať. Už je to nejaký ten čas, ale vrátila som sa. Vlastne som tú svoju prestávku od blogu ani nevydržala. Držala som sa od tohto sveta ďalej asi mesiac, viac nie. Založila som si ďalšie dva blogy, ale ani jeden z nich nevydržal. Po dvoch článkoch som ich "opustila". Nemala som k nim vzťah. Bolo to iné. Ale na tomto mieste mám svoje spomienky a tie ma viažu k tomuto blogu. Chcem tu ostať. Raz April, navždy April.
Tak. To by sme mali. Prežila som to odporné obdobie plné stresu a nedostatku spánku. Učila som sa ako blbá, chodila som za učiteľmi a snažila som sa ich prinútiť (niektorí by to asi nazvali vlezdoprdelkovstvom), aby mi dali lepšiu známku. A stálo mi to za to? Jasné že nie! Mám tri dvojky, ktoré by som zrejme mala aj bez toho blbého snaženia.
Aj tak sa nedostanem na strednú kam chcem ísť. Vždy som chcela ísť na literárne gymnázium. Prečo je na Slovensku len JEDNO také gymnázium? A prečo je- ako naschvál- v Revúcej? Mimochodom štyri hodiny cesty autom (teda ak mapy.sk hovoria pravdu)?
Hm. Nechce ísť niekto z vás so mnou na internát? Teda, pokiaľ vám nebude vadiť moja mama, ktorá by sa v polovici cesty domov otočila a vrátila sa za mnou?
Nie je to fér. Matiku nemá rád nikto, ale celá Bratislava sa len hemží gymnáziami s takým zameraním. Ale kde mám svoje schopnosti rozvíjať ja?
Oh, damn! Strč sa, ty trápne gymnázium Juraja Hronca! Ja chcem mať hodinu menom: "Tvorivé písanie" a chcem mať literárne semináre. Dokelu.
A ohľadom minulosti.... a ohľadom mňa a zelenookého. Vždy som si myslela, že je to minulosť, ktorá ma má nechať na pokoji. Ale je to naopak. To ja mám nechať na pokoji minulosť. Preto som sa začala riadiť jedným pravidlom. A to tým, že radšej svoji minulosť dráždiť nebudem.
3 dvojky? Takový problém chci také mít...