Keď padá Aprílový dážď

Everything has changed

4. února 2011 v 22:16 | raz April, navždy April
nano-sun :D
Ja... neviem kde začať. Už je to nejaký ten čas, ale vrátila som sa. Vlastne som tú svoju prestávku od blogu ani nevydržala. Držala som sa od tohto sveta ďalej asi mesiac, viac nie. Založila som si ďalšie dva blogy, ale ani jeden z nich nevydržal. Po dvoch článkoch som ich "opustila". Nemala som k nim vzťah. Bolo to iné. Ale na tomto mieste mám svoje spomienky a tie ma viažu k tomuto blogu. Chcem tu ostať. Raz April, navždy April.

Tak. To by sme mali. Prežila som to odporné obdobie plné stresu a nedostatku spánku. Učila som sa ako blbá, chodila som za učiteľmi a snažila som sa ich prinútiť (niektorí by to asi nazvali vlezdoprdelkovstvom), aby mi dali lepšiu známku. A stálo mi to za to? Jasné že nie! Mám tri dvojky, ktoré by som zrejme mala aj bez toho blbého snaženia.
Aj tak sa nedostanem na strednú kam chcem ísť. Vždy som chcela ísť na literárne gymnázium. Prečo je na Slovensku len JEDNO také gymnázium? A prečo je- ako naschvál- v Revúcej? Mimochodom štyri hodiny cesty autom (teda ak mapy.sk hovoria pravdu)?



Hm. Nechce ísť niekto z vás so mnou na internát? Teda, pokiaľ vám nebude vadiť moja mama, ktorá by sa v polovici cesty domov otočila a vrátila sa za mnou?
Nie je to fér. Matiku nemá rád nikto, ale celá Bratislava sa len hemží gymnáziami s takým zameraním. Ale kde mám svoje schopnosti rozvíjať ja?
Oh, damn! Strč sa, ty trápne gymnázium Juraja Hronca! Ja chcem mať hodinu menom: "Tvorivé písanie" a chcem mať literárne semináre. Dokelu.

A ohľadom minulosti.... a ohľadom mňa a zelenookého. Vždy som si myslela, že je to minulosť, ktorá ma má nechať na pokoji. Ale je to naopak. To ja mám nechať na pokoji minulosť. Preto som sa začala riadiť jedným pravidlom. A to tým, že radšej svoji minulosť dráždiť nebudem.

Minulosť sa vám vráti

30. října 2010 v 15:53 | April^^
Niekedy túžim po tom, aby som dokázala zmeniť minulosť. Napraviť všetky moje chyby, od základov zmeniť svoj život. Zabrániť niektorých slovám, ktoré som vyslovila. Zabrániť stretnutiam, ktoré sa zmenili v jednu veľkú katastrofu. Prajem si vrátiť sa späť a urobiť niečo, pred čím som vtedy utiekla. Chcem sa vrátiť a zmeniť povahu, ktorú som vtedy mala.
Často si spomeniem na veci, za ktoré sa hanbím a vravím si: "Ako som len mohla byť taká blbá?!"

Chápem to, každý potrebuje "dospieť". Nevravím že ja som už dospela. Ani zďaleka nie. Ale uvedomila som si niektoré veci a povedala si "Dosť! Tak toto už nie."
Kiežby som si to uvedomila skôr. Ešte pred tým, ako som mu ublížila. Ale nie. Nič som si nevážila, bola som namyslená, rozmaznaná... bola som blbá. A zobudila som sa až vtedy, keď som sa pohádala s mojou ex-najlepšiou priateľkou. Vtedy som sa zastavila a spýtala som sa samej seba: "Čo to dokelu robím?!" A rozhodla som sa zmeniť, pretože som už ďalej nechcela byť ako ona.



Aj keď som sa zmenila, minulosť ostala rovnaká, nezmenená. Myslela som, že už ostáva len jedno riešenie: zabudnúť. Ha. A ja som myslela, že ma minulosť nechá na pokoji.
Bohužiaľ, teraz to má následky aj v prítomnosti. To, čo som nevyriešila vtedy, musím vyriešiť teraz. Už viem, že vtedy som sa mala rozhodnúť len raz. Mala som povedať áno, alebo nie. Ale ja som povedala možno.
Cítim, že čím ďalej čas plynie, tým je to ťažšie.

I can be only myself... sorry if that is hell for you

22. září 2010 v 16:59 | April^^
Stretla som sa s NÍM. S chalanom so zelenými očami. Sedela som vedľa neho, písali sme rovnakými pentelkami, do rovnakých zošitov...
... a bolo to akoby som tam ani nesedela. Ako vzduch. Nič. A ja som si myslela že naše priateľstvo ešte vždy existuje.
Sedela som tam a hľadela na toho zelenookého. Tak toto má byť môj priateľ?
Zmenil sa. Od účesu podľa Justina Bobra, cez nové oblečenie až po suitu hlúpučkých sliepočiek, ktoré sa chichotali na každom jeho slove.
Do JEHO nového života očividne nepatrím.
Tak naivne som dúfala, že po tom všetkom... ako sme si ujasnili, ako to vlastne medzi nami je... budeme naďalej priateľmi. Že sa jednoducho nič nezmení. Ale nie.
Viem že je to sebecké a dosť hlúpe. Ale ja som sebecká, naivná a aj hlúpa. Ako som si len mohla myslieť, že po tom ako mi vyznal lásku- a ja som ho odmietla- budeme priatelia?
Som blbá, blbá, blbá!
Okrem toho spravil niečo, čo som nečakala. Jednoducho som bola zvyknutá, že z teórie sme išli vždy spolu. A on ma každý týždeň odprevadil až domov. Myslela som že ho naše rozhovory, ktoré sme počas cesty viedli, bavili. Že sa so mnou rozpráva rád, nie len kvôli tomu že ma pozná- alebo kvôli tomu, že by mal.
Teda... úprimne? Vždy som sa na teóriu tešila- len a len kvôli NEMU! Že sa s ním konečne porozprávam...! Ja som sa s ním rozprávala rada. Bol jeden z mojich najlepších priateľov s ktorými som sa mohla rozprávať o všetkom. Naše rozhovory som milovala.
Ale tentokrát so mnou nešiel. Zostal s nimi. Z čoho si vyvodzujem, že sa radšej bude rozprávať s nimi ako so mnou. (S nimi sa asi veľmi neporozpráva, lebo ony by museli hovoriť počas svojho chichotania a to sa predsa nedá)
No prepáč, ale?! Mám sa aj ja hlúpo chichotať na každej tvojej vete? Mám sa zmeniť len kvôli tomu aby si sa so mnou rozprával? Tak to pekne ďakujem. Ja taká jednoducho nie som!
Tak PREPÁČ.
Nuž, áno... zrejme ste to z mojich viet vycítili. Hnevám sa. Smútim. Žiarlim.
A mimochodom... som teta.

Zbieram črepiny II.

18. září 2010 v 21:37 | April^^
•Rada používam slová, ktoré ostatní nechápu

•Hrávam sa so svojim psom na schovávačku :)

•Vlastním Nokiu 6120 ktorej odpadáva kryt a vôbec mi to nevadí

•Milujem knihu Hostiteľ, ale neznášam Twilight- aj keď sú obidve knihy od Meyerovej

•Som závislá na knihách o vlkoch (Vlčí sľub, Brat vlk atď)

•Bláznivá dokážem byť iba pri ľuďoch, ktorých dobre poznám- inak bývam tichá

•Môj najobľúbenejší film je Osem statočných

•Keď sa niekto na zastávke postaví vedľa mňa a zapáli si cigaretu, vždy dám tomu dotyčnému najavo ako som znechutená (škaredo sa na nich pozriem a odstúpim pár metrov)- zvyčajne cigaretu zahasia, alebo aspoň odídu preč :D

•V izbe mám plagát Ice Age 1 cez celú stenu

•Za pár dní by som sa mala stať "tetou" :D

I'm confused

30. srpna 2010 v 17:25 | April^^
Včerajší deň bol zvláštny. Zmätený. Bol plný akéhosi napätia, ktoré sa vznášalo vo vzduchu a očividne som ho cítila len ja. Bol plný sarkazmu a posmechu zo strany mojich blízkych... plný novej nádeje, že to raz bude lepšie... plný zábavy, vtipov a neúprimných úsmevov... plný tichých hádok, ktoré si nemal nikto všimnúť.
Oni si totiž myslia, že ak budú hádky skrývať za iróniu a za ľahostajné poznámky, tak si nevšimneme tú bolesť ktorá sa skrýva za ich odpoveďami. No tá bolesť a ľútosť tam je a cítim ju už pár dní.
Často o tom rozmýšľam dlho do noci a nemôžem spať. Prevaľujem sa zboka a bok a snažím sa nájsť odpoveď na otázku: "Prečo?" Ale viem že sa pýtam zle. Pretože tá otázka vo mne vzbudzuje ďalšie a ďalšie, na ktoré nedokážem nájsť odpoveď. Stojí to za to hľadať odpoveď, keď ani neviem aká je otázka? A či vôbec otázka existuje?
Keby som mala niekoho, s kým by som mohla tú odpoveď hľadať. Ale nemám tu nikoho, komu by som úplne a bezhranične dôverovala.
Mám pocit že tu vládne pretvárka a neviem kto by ma bol schopný počúvať ako rovnocennú osobu- a nie sa len pretvarovať a myslieť si poznámky typu: No, je to moja malá blbá sestra. Určite má zasa svoje trápne problémy...
Ha. Keby len vedeli, že ten problém nie je len môj, ale aj ich.
Netuším čo spravím. Možno s tým nedokážem spraviť nič. Možno tu budem len tak sedieť a ďalej sa sťažovať na blogu... nech sa o tom nikto nedozvie.
Keby som aspoň mohla normálne spať.

Zajtra idem k zubárke. Au. Už dlhšie ma bolí jeden zub, takže tam mám zrejme kaz. Je to dosť blbý pocit keď viem, že som sa sama rozhodla podstúpiť tú bolesť. Hah. Už hovorím blbosti, lebo som nevyspatá. Uáaa. Najlepšie na tom je, že by som si už mala zvykať na školský režim. A ono akurát vtedy trpím... nespavosťou?
Je to na nič.
Na nič si nezvyknem, keď zaspím až o tretej a ráno sa zobudím až o jedenástej. A to mám do školy vstávať o šiestej! Blah.

Máte radi opekané marshmallow? Myslím že američania to preháňajú...

Sometimes, the person who you fall for, isn´t ready to catch you

22. srpna 2010 v 18:27 | April^^
*Niekedy človek, kvôli ktorému padáš, nie je pripravený ťa chytiť.*

Sľúbila som vysvetlenie básne. No potom som rozmýšľala, či stojí za to ju vysvetlovať, pretože niekto presne vedel, o čo v nej ide. Šikovná Jenny na to prišla :))
Zelená skutočne symbolizovala oči. Boli to moje a jeho oči. Aj keď sme sa poznali krátko, bolo to akoby sme sa poznali celú večnosť. Rozumeli sme si, pretože bol iný ako ostatní. Trpezlivo ma počúval, aj keď hovorila úplné hlúposti. Na čom sme sa vždy spolu smiali. Trávili sme spolu naozaj veľa času. Bol úžasný kamarát.
Neskôr, raz večer ma pozval na prechádzku. Boli sme vonku dlho, už bola tma a zablúdili sme. Na dedine- chápete? Tam je to skoro nemožné. Dokonca mi volala mama, strašne sa štvala lebo som mala byť už hodinu doma. Nakoniec sme sa našli- on trval na tom že ma odprevadí- a pred domom mi vyznal... no, lásku. Bolo to divné. Pamätám si, že som bola úplne zmätená. Niečo som zamumlala a rozbehla som sa dnu :D
Mala som ho rada, tak som si myslela že... no, začali sme spolu akože "chodiť". No nikdy z toho nič nebolo. Nikdy sme sa nechytili ani len za ruky.
Uvedomila som si že bol vždy len kamarát tak som sa s ním rozišla. Cítila som sa previnilo. Všetky kontakty sa prerušili. Rok sme sa nevideli a naše kamarátstvo bolo v keli. Zdalo sa mi, že to celé pokazil on.
Náš príbeh síce pokračuje, ale nebudem tu písať úplne všetko. Nebudem a ani nechcem. Asi by to bolo až príliš osobné na internet. (Takže teraz jednoducho- tak, že si to ani nevšimnete- prejdem k inej téme...)
Neviem čo sa stalo, neviem ako sa to stalo... ale nejak som sa dostala k vyrábaniu stamps- teda známok. Môžete sa teraz pokochať mojimi výtvormi- netvormi čo sú dole :D
I love guitar ©wolvesLife
I love caramel ©


Priznávam, veľmi sa mi nepodarili. Veď som s tým začala len nedávno. Ale strašne ma to baví, takže už mi v tom nikto nezabráni :D Náhodou je to vtipné, vymýšľať čo na takú známku vlastne dať. Teraz rozmýšľam nad nejakou vetou k obrázku Damona S. Zvažovala som vetu, čo raz v seriály povedala Vicky: You´re cool and so hot :DDD
Za takou známkou slintám, ale zjavne nikoho nenapadlo nejakú takú urobiť. Tak si ju spravím sama :))

Minulosť, prítomnosť, budúcnosť...

17. srpna 2010 v 13:31 | April^^
 Niekedy rozmýšľam, či to má vôbec zmysel. Či by som jednoducho nemala skončiť a venovať sa niečomu, čo má jasný cieľ. Niečomu, čo vidím úplne jasne. Nie niečomu vrtkavému, nestálemu a nereálnemu. Nastáva však problém, pretože to nereálne je vlastne všetko čo cítim, čo mám, čo vidím... a po čom túžim.
Niektorí sa ma snažia "prevychovať" na prototyp perfektného a dokonalého človeka. Nedokážem povedať naisto, že sa im to nepodarí. Pretože mi už do hlavy nasadili to malé semienko pochybnosti. Pošlapali mi aj ten kúsok sebavedomia čo som mala. A teraz, keď robím niečo čo mám rada... a čo by som chcela robiť aj v budúcnosti... pýtam sa samej seba: A čo bude zajtra?
Bojím sa toho, čo príde. Bojím sa že prídem o moje sny a že potom už nebude iná možnosť. Ja... chcem robiť v živote to, čo ma baví. To, čo mám rada. Nechcem byť perfektná- iba šťastná. Tak prečo mi už nedajú konečne pokoj?
Pamätám si, ako som im ukázala môj prvý príbeh. "Je to pekné, zlato." A keď som sa im zdôverila s tým, že chcem byť spisovateľka... vysmiali ma. "Nechceš byť radšej doktorka? Veď kto už chce byť v dnešnej dobe spisovateľ? Ešte k tomu na Slovensku? No predsa nikto!"
... a ja?
Pamätám si, ako som si spievala. "Spievaš pekne, moja." A keď som sa spýtala, či môžem chodiť na nejaký hudobný nástroj- alebo na spev... "Veď čo by si tam robila? Nebodaj sa chceš stať nejakou hviezdou? A ešte k tomu na Slovensku?"
Odhovárali ma od všetkého, v čom som bola dobrá- alebo čo ma bavilo. Pretože to nemalo jasnú budúcnosť. Možno by to nejakú tú budúcnosť malo... keby ma aspoň trochu podporili. Keby mi aspoň trochu verili.
Možno by som s tým mala prestať. Mala by som skončiť s gitarou... s blogom... s písaním a s knihami... Možno by som sa mala sústrediť na monitory a aby som sa dostala na dobré gymnázium.

... ja som chcela ísť na literárne. No, smola. Jediné na Slovensku je v Revúcej- približne 280 km cesty. To je asi štyri a pol hodiny. Samozrejme, na internát ma nepustia. V tom sa im ani nečudujem.

Zbieram črepiny- veci, ktoré o mne zaručene neviete :)

15. července 2010 v 21:07 | April^^
• Milujem psov a vlkov

• Rada dávam veciam mená

• Kedysi som zbožňovala Jonas Brothers a bola som zaľúbená do Nicka

•Viem si dať nohy za hlavu :D

•Doteraz spím s plyšovým psom 

•Ešte v živote som nevidela žiadny horor celý

•Keď som bola malá, tajne som si schovávala plagát Justina Timberlaka a dávala som mu "pusinky" :D

•Vždy som tá, ktorej sa pýtajú koľko je hodín

•Milujem tričká s rozprávkovými postavičkami

•V siedmich rokoch na mňa chalani leteli viac ako teraz
 
 

Reklama